Po zhliadnutí dnešnej tlačovej konferencie strany SMER, som pocit opísaný v úvode skutočne nadobudol. No po následnom prečítaní tohto článku: (http://blog.etrend.sk/jan-kosturiak/2012/01/01/mein-kampf/), nie je veľa dôvodov na optimizmus. Viac o Fraunhoferových inštitútoch sa môžete dozvedieť v odkazoch pod článkom. Ako je to teda s tými politikmi a vývojom ekonomiky? Sú hospodárske výsledky dôsledkom konania alebo nekonania aktuálnej, či predchádzajúcej vlády?
Odpoveď zrejme nebude jednoduchá a priamočiara. Ak sa politici rozhodnú niečo pokaziť, zvyčajne sa im to aj podarí. Pritom pohnútky môžu byť vznešené. Stačí sa pozrieť na príčiny dlhovej krízy v rôznych štátoch, kedy pod zámienkou štátu blahobytu, vlády míňajú viac ako si môžu dovoliť. Pritom hospodárenie hodnotia na základe nejakého ukazovateľa deficitu štátneho rozpočtu, či vládneho dlhu k HDP, ktorý vyzerá omnoho krajšie ako porovnanie rozpočtových príjmov a výdavkov (štátnym rozpočtom totiž neprechádza celé HDP, ale iba jeho zdanená časť - no to je už iný príbeh).
Aby sme sa stále nebavili iba o dlhoch a škrtaní, pozrime sa na ukážkový príklad starostlivého štátu v Nórsku, ktorý chráni svojich poľnohospodárov pred lacnejšou konkurenciou zo zahraničia vysokými clami. Pred Vianocami sa Nórom záhadne minulo maslo, resp. výrazne zdraželo: (http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/europa/clanek.phtml?id=1249419&tro6422_0_3). Je lepšie, aby naši poľnohospodári boli chránení pred konkurenciou alebo umožníme spotrebiteľom kupovať lacnejšie výrobky? Podobná otázka pred nami stojí pri debate o poľnohospodároch a obchodných reťazcoch. Priznávam, že do ich zmluvných vzťahov nevidím a prácu poľnohospodárov si vážim. Vyrieši však zákaz účtovania nejakých poplatkov problém našich poľnohospodárov? Obchodníci môžu zákaz obísť započítaním poplatkov do nižších nákupných cien, prípadne do vyšších predajných cien, čo spotrebiteľov iste nepoteší. Opäť sme pri otázke, či chceme chrániť slovenskú výrobu alebo umožniť ľuďom nakupovať za nižšie ceny.
„Žiadna zázračná neviditeľná ruka trhu neexistuje" (http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1250845). Aj to dnes povedal Robert Fico. Veľmi presne vystihol otázku nadchádzajúcich volieb. Buď sa vyberieme cestou regulácie a budeme voliť jeho stranu, alebo si volič vyberie iné alternatívy. Ani on, ani iné strany však situáciu občana SR nezlepšia, ak si neuvedomia, že ich možnosti na riešenie problémov sú obmedzené vývojom na ďaleko väčšom území ako je Slovensko. Prečo je inflácia v eurozóne vyššia ako zvyčajne? Ak si kladieme túto otázku, zrejme sme si nevšimli ECB, FED a ich programy na obnovu hospodárskeho rastu. Ak sme si to aj všimli, a napriek tomu nechápeme, prečo máme infláciu, zrejme sme zabudli, čo je dôsledkom vytvárania nových peňazí (odpoveď: inflácia alebo po slovensky zdražovanie). Kúpna sila peňazí je totiž dôležitejšia ako ich množstvo.
Iste možno nájsť aj pozitíva v práci politikov. Také zníženie dane na predaj z dvora je dobrý nápad (z hľadiska odbremenenia daňovníka, ale zásada jednotnosti zdanenia je porušená tým, že iné subjekty takto zvýhodnené nie sú). Takisto môžu politici vytvoriť lepšie podmienky pre existujúcich, aj potenciálnych podnikateľov a zamestnávanie, čo je súčasťou agendy každej politickej strany. Rôzni politici pod týmto pojmom zrejme rozumejú každý niečo iné (pokiaľ budú aj naďalej postupovať ako v prípade Fraunhofer, nemôžeme mať veľké očakávania). Pozitívom bolo otvorenie hraníc a umožnenie voľného pohybu osôb a tovaru. Takisto prilákanie zahraničných investícií na Slovensko. Na druhej strane, ak by počas druhej Dzurindovej vlády nebola svetová ekonomika vo fáze konjunktúry, zrejme by k nám investície v takom množstve neprišli. Vláda vtedy zlepšila obraz o Slovensku a to bol jej podiel na úspechu.
Je potrebné si uvedomiť, že žiadni spasitelia z radov politických strán nás po voľbách nezachránia. Našťastie nežijeme ako izolovaná krajina, čo zároveň znamená, že cudzie problémy sú tými našimi. Politici sú pri kazení správnych vecí, pod zámienkou vznešených cieľov, zvyčajne úspešní. Aby nebolo pesimizmu príliš, je treba podotknúť, že stále majú možnosť zlepšiť prostredie pre život na Slovensku. Nepôjde to však priamo. Nemôžu zariadiť, aby nepríjemnosti zmizli tým, že oni povedia a bude (aj keď sa to veľkej časti občanov zrejme pozdáva). Skôr to pôjde cestou odstraňovania štátu tam, kde prekáža a podporou zmysluplných projektov typu Fraunhofer. Je smutné a veľavravné, že na Slovensku sa síce hovorí o podpore vedy a výskumu, no na druhej strane asi ostáva len pri slovách, keďže ani my, a pochopiteľne ani naši zástupcovia vo vláde, nevieme o projektoch spomínaného inštitútu.
http://www.fraunhofer.de/ , http://www.fraunhofer.de/en.html
lukca.jozefgmail.com